Články a rozhovory • Статьи и разговоры
Výběr jazyka / Выбор языка
Rozhovor s Melitou Gwerkovou a Mariánem Vidou
4. 4. 2010
Rozhovor s Melitou Gwerkovou a Mariánem Vidou
Snové a intimní, tak bych asi popsala Obrazy a obrázky Melity Gwerkové a Mariana Vidu. Nejsou omezené tím co je na nich namalované, ale spíše vedou člověka k zamyšlení nad tím co je v obraze schováno. Dávají prostor fantazii, která se pokaždé, když se na obraz podíváme může ubírat jiným směrem. V tom je jejich kouzlo, je to nekonečné množství pohledů, nekonečné množství příběhů. Jen chtít mít chuť a čas se dívat, přivřít oči začít snít. Začíná další příběh.........
Melita Gwerková se narodila v Banskej Štiavnici. Marian Vida se narodil v Handlové. V současné době oba žijí a tvoří střídavě v Banskej Štiavnici a Bratislave.
Co je pro tvorbu malíře nejdůležitější?
Najdôležitejšia je inšpirácia a jej videnie v kontexte kompozície. Inšpiráciu berieme všade okolo seba. Ale veľmi dôležité je jej pretvorenie do formy, ktorú tvorí v prvom rade dobrá kompozícia. Pretože ak je zlá, aj inšpirácia vyjde navnivoč. Pre nás je pri tvorbe veľmi dôležité počúvanie dobrej hudby. Pri nej akosi lepšie prechádza duchovná inšpirácia do hmotnej formy.
Zmínili jste se o poslouchání dobré hudby. Co je pro Vás dobrá hudba. Respektive jakou hudbu při tvorbě posloucháte?
Áno, hudba je pre nás veľmi dôležitá. Zo všetkého sa nám najlepšie tvorí pri hudbe Lisy Gerrard. Je to úžasná mysterická hudba, ktorá dokonale sprístupňuje neviditeľný, duchovný svet okolo nás. Dokonca sme boli aj na jej koncerte v Prahe pár rokov dozadu, kde som jej odovzdala svoj obrázok (Melita) ako prejav vďaky za inšpiráciu, ktorú mi prináša. Ale tiež máme radi napríklad Enigmu, Vangelisa, francúzske šansóny... Z československých interpretov je to napríklad Richard Müller, či Hana Hegerová.
(Melita) Interpretov je naozaj dosť, pretože hudba ma sprevádza už od malička a je so mnou takmer stále.
Kde ke své práci čerpáte sílu?
Silu čerpáme v prvom rade z lásky, z vyrovnanosti duše, zo spokojnosti mysle a v pocite šťastia. Aj keď je to veľmi imaginárna kategória sú to pocity veľmi silné, ktoré sú vyžarované z obrazov. Čo človek cíti, to aj nevedomky svojou prácou vkladá do tvorby.
Proč myslíte, že jsme tady?
To je veľmi ťažká otázka a nikto na ňu podľa mňa nemože odpovedať so 100% istotou. Je to skôr o vnútornom presvedčení. To moje je, že si myslím, že sme tu preto, aby sme sa mnohým veciam naučili, aby sme duchovne pokročili. Beriem to ako školu. A keďže verím na minulé životy, dokonca veľmi krátku školu v porovnaní s celým vývojom. Na druhej strane si však myslím, že človek by si mal život užívať, tešiť sa z neho, prijímať všetko čo mu prináša a využiť dary, ktoré má.
Pamatujete si na svůj první obraz?
Prvý obraz si nepamätáme, pretože obaja sme maľovali od útleho detstva. Čo si ako prvé pamätám (Melita) boli figurálne obrázky žien maľované pastelom a vodovými farbami. Potom to boli krajiny maľované temperou, až neskôr prišiel olej.
Dobře přeskočme Vaše první dětské malůvky. Ale zkuste si vzpomenout na obraz, u kterého jse měli skutečně ten pocit "Vašeho prvního obrazu". Co na něm bylo, co chtěl sdělit ostatním, jaký pocit chtěl zachytit? Co se sním dále stalo?
To ste nás trošku zaskočili. Keďže sa profesionálne venujeme maľbe už dlhšiu dobu, ťažko si na prvý obraz v ponímaní, v akom ho myslíte vy, spomenúť. Naozaj veľa obrazov vo vás zanechá dojem, stopu. Každý inú. S niektorými z nich sa „lúčime" ťažšie, s inými to ide o niečo ľahšie. Predovšetkým však chceme robiť našimi obrazmi radosť ľuďom, aby rozdávali dobrú energiu.
Které místo na světě máte nejraději?
(Melita) Neviem čím to je, ale najradšej na svete mám francúzsku krajinu. Vidím v nej všetko. Radosť aj smútok, výhry aj prehry, vesmír aj zem. Ale vo všeobecnosti obaja veľmi radi cestujeme hlavne po Európe. Tu sú miesta, ktoré máme najradšej na svete.
A jsou nějaká místa, kterým se raději vyhýbáte? Patříte k lidem, co jsou doma tam, kde večer složí kabát?
Myslím, že nie sú miesta, ktorým by sme sa vyslovene vyhýbali. Všade možete nájsť niečo krásne a inšpiratívne. Ale určite sú miesta, ktoré veľmi nevyhľadávame. Neťahá nás to napríklad veľmi do arabského sveta a tiež veľmi nie do Ázie. Sú tam určite nádherné veci, no my sme predsa len v srdci EurópanmiJ
Nie, nepatríme k ľuďom, ktorý kamkoľvek prídu, tam sa cítia dobre. V mnohých mestách sa cítime veľmi dobre, možno by sme si dokonca aj vedeli predstaviť žiť tam, no predsa len domov cítime na Slovenku.
Vzpomenete si na nějaký silný umělecký zážitek? Co to bylo?
(Melita) Pre mňa jeden z najsilnejších umeleckých zážitkov bol organový koncert v Paríži v Notre Dame. Bol to zážitok jednak vizuálny, čo sa tomu priestoru nedá uprieť, podtrhnutý modernými maľbami zavesenými v priestore, spojený s užasnou akustikou a umeleckým hudobným prejavom. Pre nás oboch sú vždy najsilnejšie umelecké zážitky spojenie vizuálneho s počutým.
Jak často "chodíte za kulturou"? Byli jste také někdy představením nebo koncertem zklamáni?
Myslím, že sme takí priemerní kultúrni konzumenti. Na koncerty, ani do divadla nechodievame veľmi často. Ale čo sa týka múzeí a výstav, tie navštevujeme často. A pokiaľ sme v zahraničí, historickým múzeám, ako i múzeám súčasného umenia venujeme naozaj veľa pozornosti.
Čeho se kromě peněz v umění nedostává?
Myslím si, že otázka nie je položená úplne správne. V minulosti, aj v súčasnosti je to tak, že umelci sú viac či menej privilegovaní, ale aj viac či menej kupovaní nadšencami a zberateľmi umenia. Uznanie nie je priamo úmerné kupovanosti umelca. Takže všetko je vlastne veľmi realtívne.
Co zajímá současné umělce nejvíce?
To je určite veľmi individuálne. Takže pokiaľ sa to týka nás, veľmi nás zaujíma história a umenie ako také.
Vaše sny a plány?
Našim snom je, aby naše obrazy oslovili ľudí, ktorí majú umenie radi, aby šírili radosť a dobrý pocit pri pozeraní na ne.
Ozývají se Vám někteří majitelé Vašich obrazů a sdělují své pocity?
Áno, niektorí sa ozvú a veľmi nás to vždy poteší. Viete, pre umelca nemože byť lepšou odozvou, resp. lepším zadosťučinením ako to, keď sa obrázok skutočne aj po rokoch veľmi páči a ľudia sa z nich tešia. To je krásny pocit.
Paní Melito teď jen čistě pro Vás .....
Na některých obrazech se objevuje něco, co mi silně připomíná oko. Co je to? Má to nějaký hlubší, skrytý význam?
Áno, je to oko, ale nie je to nič konkrétne.
Tušila jsem, že je Francie Vaše srdeční záležitost, je to poznat z obrazů, pro mě je série Cesta do Francie velmi blízká, máte nějakou oblast ve Francii raději než druhé? Proč?
Francúzsko ma fascinuje celé. Ich krajina, jazyk, kultúra... Každá oblasť má niečo do seba. Paríž je bohém, veľmi rada sa sem vraciam. A naopak juh Francúzska má množstvo mystických miest, kde cítite neskutočnú energiu, ale i nádherné pláže. Pre mňa zatiaľ najkrajšie pobrežie aké som kedy videla. Je to skutočne nádherná krajina.
K obrazu Mistr a Markétka, četla jste knihu Bulgakova?
Áno čítala som ju a páčila sa mi.
Názvy Vašich obrazů vznikají před, v průběhu tvorby a nebo, až když je obraz namalován?
Niektoré vzniknú pred, niektoré počas a niektoré až po namaľovaní :o)
Pane Mariáne otázky pro Vás.....
Kdo jsou všechny ty ženy na Vašich obrazech?
Nie sú to živé modely. Je to ženská krása, ktorú vnímam a obdivujem a ktorá je pre mňa veľkou inšpiráciou. Mám ju už v hlave, takže sú to ženy zrodené z mojej fantázie.
Co obraz to jiný příběh, dokázal by jste svoje obrazy i převyprávět pro nevidomé?
Tak toto ma nikdy nenapadlo. Možno aj preto, že moje obrazy majú pre každého diváka svoj vlastný príbeh. Viete, podľa mňa by si každý v obraze mal nájsť to svoje. Veď každý obraz prehovára a mne može povedať niečo úplne iné ako vám. Tak prečo brániť fantázii určovaním hraníc výpovede obrazu.
Dříve měli mistři své žáky, jak by jste reagoval na to - zazvoní u Vás doma zvonek Mistře, a nějaký žák se od Vás chce učit, chce mít právě tu Vaší školu, přijmete ho?
Adeptou na výučbu bolo u mňa už viacero. Niektorých som chviľu aj učil. V súčasnosti však už nikoho neučím, pretože všetok svoj čas venujem maľbe a tvorbe nových obrazov.
Co Vám v těžkých chvílích vrátí usměv na tvář?
Pocit, že mám pri sebe milovaných ľudí a že robím prácu, ktorú si nadovšetko cením a ktorá mi dáva pocit naplnenia.
Pozorujete tváře lidí na Vašich vernisážích? Jaké si odnášíte pocity?
Nie, ľudí nepozorujem, ale som veľmi rád, ak sa obrázky páčia. Z vernisáží si odnášam veľmi dobré pocity, pretože sa moje obrázky dostávajú bližšie k ľuďom.
Děkuji Vám za čas a rozhovor
Miruška Drechslerová
Obrazy (shora dolů): Melita Gwerková - Bezváhový stav v nedeľu
Marian Vida - Krajina II., Melita Gwerková - Amitié, Marian Vida - Po premiére
Celý rozhovor je volný k používání a šíření, za podmínek, že nebude změněn či použit po částech. Je potřeba uvést zdroj v plném znění a taktéž odkaz na profil autora, včetně tohoto informačního textu.
Zdroj:
Mezinárodní literárně - umělecký portál TOLK.CZ
